Na ceste k UMENIU ZVUKU sonicART | diskusia

sonicART
sonicART

LINKY:

Na ceste k UMENIU ZVUKU sonicART | Prológ

Na ceste k UMENIU ZVUKU sonicART | Umenie zvuku

Na ceste k UMENIU ZVUKU sonicART | Umenie hluku

Na ceste k UMENIU ZVUKU sonicART | sonicART

Na ceste k UMENIU ZVUKU sonicART | Diskusia

Na ceste k UMENIU ZVUKU sonicART | Diskusia

Olivier MESSIAEN (skladateľ, Francúzsko)
„Ak by sme sa na naše storočie pozerali akoby z lietadla, uvideli by sme jedinú vec, ktorá toto storočie poznamenala – elektroakustickú hudbu. Existujú skladatelia, ktorí sa na ňu špecializujú, a skladatelia, ktorí sa jej nevenujú. Osobne sa ňou nezaoberám, nemám na to nadanie a som príliš starý. Myslím si, že elektroakustická hudba bola najdôležitejším vynálezom a poznamenala všetkých skladateľov, aj tých, ktorí sa jej nevenujú. Ja sám inštrumentujem a uvažujem inak, odkedy sa objavila elektroakustická hudba.
Dodám ešte jednu vec, ktorá je trochu smiešna. Veľa špecialistov na elektroakustickú hudbu sa snaží reprodukovať hluk. Tým sa zrušila hranica medzi zvukom a hlukom. Ja som sa uchýlil do prírody k najkrajšiemu hluku, hluku s melódiou, ku vtáčiemu spevu a neurobil som to zámerne, ale z lásky. Vtáčí spev nájdete v každom mojom diele.“20 (1987)

Ivan PARÍK (pedagóg, Slovensko)
„Elektroakustická hudba je pre mňa nesmierne inšpiratívnou z ďalšieho dôvodu. Ona totiž pomáha pri koncipovaní povedzme tradičnej, to nie je vhodné slovo ale neviem lepšie, orchestrálnej hudby. Ona totiž fantastickým spôsobom rozvíja myslenie skladateľa, jeho fantáziu, jeho zvukovú predstavivosť. Myslím si, že skladateľ, ktorý neokúsil prácu v elektroakustickom štúdiu vlastne sám seba ochudobňuje.
Mňa fascinuje vždy istý vnútorný vzťah medzi elektroakustickou hudbou a hudbou tradičnou. Preto som si vyberal na spracovanie rovnako tradičné texty Wiama Crofta, Okhegema, Johana Nepomuka Hummela, alebo som si vyberal na spracovanie svoje vlastné hudobné texty. Ono totiž v oblasti elektroakustickej hudby sa človek pohybuje v novom zvukovom priestore, ale ten zvukový priestor nie je vonkoncom vzdialený vývojovej kontinuite našej hudby a preto veľmi rád tvrdím: niet nehudobných zvukov, sú len hudobné alebo nehudobné súvislosti.
Ja osobne prichádzam do štúdia pripravený, ale to neznamená, že sa vyhýbam aj možnosti improvizácie, ktorá veľmi často vzniká tak, že komunikácia s mojím spolupracovníkom, či už to je ing. Janík, ing. Ďuriš, alebo Janko Backstuber, je taká … nie vždy viem exaktne vyjadriť, čo by som v túto chvíľu potreboval. Pretože opisovať zvuk je veľmi ťažké. Niekedy sa mi stáva, že mi môj spolupracovník navodí takú zvukovú podobu, že sa jej osobne chytím. Tá pomôže odvíjať ďalší proces, možno trochu inak ako som to predtým zamýšľal. Je to teda niečo, čo hovorí Stravinskij veľmi pekne vo svojich prednáškach, ktoré predniesol na Harvarde: nie vždy viem čo chcem, ale veľmi presne viem čo nechcem. On považuje improvizáciu za istý druh sliedenia, pri ktorom náhle, možno náhodou sa mu zjaví pod rukami súzvuk, ktorý sa stane potom možnosťou ďalšieho rozvíjania.”21 (1995)

Miro BÁZLIK (skladateľ, Slovensko)
„Bez trápenia sa priznám, že ani tou elektronikou som zo začiatku vôbec nebol nadšený. Pamätám si, že keď prišiel pán Patkowski z Poľska a doniesol nám ukážky elektronickej hudby (vtedy sa to tak nazývalo), ktorými nás doslova ohúril, tak v rámci nasledujúcej debaty som bol jedným z tých, ktorí mu urputne oponovali. Vravel som, že toto nemá nič spoločné s hudbou, že nám siahajú na našu svätú hudbu, čo tým vlastne sledujú, atď. V každom prípade to bol pre mňa veľký šok, keď to pustil z pásu a povedal: Toto je hudba. Trvalo zopár rokov, kým som sám seba presvedčil, že aj toto má veľký zmysel a dnes som už absolútne presvedčený, že to ani ináč nemohlo byť.”22 (1996)

Milan SLAVICKÝ (skladateľ, režisér, publicista, Česko)
„Do akej miery elektroakustická hudba prežije, bude kompatibilná a schopná súťaže s inými médiami, je ťažké prorokovať. Vývoj ide úžasne rýchlo. To, čo by som povedal pred desiatimi rokmi, by bolo úplne niečo iné, čo môžem povedať dnes. Platí to, že celkový vývoj napríklad v komunikačných prostriedkoch, sa stále viac blíži k spájaniu jeho jednotlivých častí. Ak sa dnes internet, mobil, email, spájajú v jeden celok, predpokladám, že sa stane to isté aj s podielom elektroakustickej hudby na celkovej hudobnej tvorivosti. Stále platí: vždy bude záležať na umeleckej fantázii, čo z tých prostriedkov dokáže autor vytvoriť. Skladateľ má k dispozícii množstvo technických vymožeností, všetci ich ovládajú. To, čo je rozhodujúce a nezávislé na na technike, je to, s akou fantáziou, akú prekvapujúcu a presvedčivú výpoveď autor do toho prinesie.”23 (2002)

Jan JIRÁSEK (skladateľ, producent, Česko)
„Povedal by som, že celá súčasná hudba je v akejsi kríze. Napríklad niekoľko desaťročí klesá predajnosť tejto hudby na CD nosičoch, úspešnosť autorov pri ich zaraďovaní do vysielania a na programy koncertov. Napríklad festivaly súčasnej hudby a tvorivé dielne sú typickým príkladom vzniku navzájom prepojených izolovaných komunít. Samozrejme z toho vedie cesta. Môžeme jasne pozorovať, že z elektroakustickej hudby vzniká uzavretý systém, ktorý ďalej sám seba neobohacuje. Toto sa prihodilo novej hudbe celkovo. Teda musíme sa otvoriť nielen iným žánrom, ale musíme sa otvoriť hudbe iných teritórií. Mám túto skúsenosť z učenia na niektorých univerzitách v USA. Je viac ako isté, že toto dokáže súčasnú hudbu obohatiť. Ale obohacuje ju i práca vo filme, na interaktívnych a multimediálnych projektoch. Toto sú prvky, ktoré pomôžu udržať systém otvorený. Každý otvorený systém je schopný transformácie, pozitívnej zmeny a prežije. Ja osobne som optimista a verím, že elektroakustická hudba si nájde svoju cestu práve tu smerom k otvorenému systému a ďalšiemu vývoju.”24 (2002)

Paul D. MILLER – DJ SPOOKY (hudobník, publicista, DJ, USA)
„Špeciálne pre mňa je hudba akousi metaforou, nástrojom reflexie. Nemali by sme chápať hudbu len ako rytmus. Mali by sme ju chápať viac ako informáciu, ako estetické kódy nových prenosov medzi rôznymi kategóriami.
Pre mňa je DJ metafora o zobrazení konceptu koláže každodennej prítomnosti informácií, ich modelovania a prenosu do konceptuálneho umenia. Základom je rhizomatická predstava sieťovania informácií v systémoch, ktoré iniciujú vznik nových a nových informačných sietí. Toto je hlavný motív mojej hudby. Žijeme v ére fragmentu a samplingu reality, kde je už zložité rozpoznať, čo je reálne a čo už nie.”25 (2005)

Peter NELSON (skladateľ, pedagóg, publicista, Škótsko)
„Čo mi chýba v súčasnej elektroakustickej hudbe, je pochopenie ľudského zmyslu pre rytmus. Často počúvame len rytmy strojov. To je to hlavné, čo mi veľmi chýba.
Myslím, že budúcnosť novej hudby je vo využití zvukových materiálov z rôznych miest na zemeguli. Ovládame softvér a hardvér tradičnej moderny súčasnosti, ale mali by sme hľadať nové imaginatíne priestory a zobrazenia. …
V minulosti mali nahrávacie štúdiá len inštitúcie. Dnes má nahrávacie štúdio každý. Toto nám umožňuje byť voľným, možno až príliš slobodným. Potrebujeme tradíciu, sme súčasťou tejto kultúrnej tradície. Akadémie musia prinášať niečo nové. Preto potrebujeme vzdelanie v tejto oblasti, ale problém súčasnosti je v tom, že akademická pôda je príliš stará.”26 (2011)

Reiner BÜRCK (hudobník, skladateľ, pedagóg, Nemecko)
„Mne osobne chýba mnohotvárnosť. V porote Musica Nova sme počuli množstvo kompozícií z rôznych častí sveta či z Mexika, alebo Japonska. Mojim poblémom je, že kompozície znejú rovnako. Chýba mi predovšetkým originalita, individualita, osobnosť a kreativita. Je počuť veľa zvukového klišé. Úzko to súvisí s fixáciou skladateľov na techniku a produkovanie efektov, s ktorými nie je až tak ťažké niečo skomponovať. Chýba aj reflexia, predovšetkým historická reflexia toho, čo sa komponuje.
A čo prinesie budúcnosť? Myslím, že v budúcnosti budú viac dominovať improvizačné elementy. Je to ťažké odhadnúť, čo prinesie budúcnosť. Ľudské mozgy sú ovplyvňované populárnou hudbou, ktorá je všade. V súčasnosti sa mi veľmi páči Helmut Lachemann a Stockhausen, páči sa mi nová jednoduchosť, neoromantizmus a viacero skladateľov mladej generácie.”27 (2011)

Pavel KOPECKÝ (skladateľ, pedagóg, Česko)
„Vidím budúcnosť elektroakustickej hudby predovšetkým v prepojení s klasickými hudobnými nástrojmi. Je to veľmi zaujímavá cesta napríklad vo zvukovom makro detaile hudobného nástroja, čo on sám nie je schopný vytvoriť. Tak isto je veľký potenciál v kombinácii snímania zvuku a jeho následnej transformácie pri živých vystúpeniach. Čo sa týka čistej elektroniky, je to stále nový fenomén najmä vo sfére zvukovej farebnosti. Ide o prepojenie tohoto potenciálu so súčasným vývojom. Táto nová hudba má svoje pevné miesto predovšetkým v oblasti nových médií, kde si už ani nevieme predstaviť novú mediálnu komplexnosť zvukových a obrazových prostriedkov bez tejto hudby.”28 (2011).

Lenka DOHNALOVÁ (hudobná teoretička, Česko)
„Dá sa uvažovať o minimálne dvoch pohľadoch. Z vonkajšieho pohľadu, či existuje spoločenská objednávka takejto hudby a z pohľadu vnútorného, či sa systém vyčerpáva alebo sa objavuje aj niečo nové. Za ostatných päťdesiat rokov prispela rocková, populárna a filmová hudba k tomu, že si ľudia navykli na elektroakustický zvuk a nepovažujú ho za niečo výnimočné. Čo sa týka rockovej hudby, World Music, New Age Music, tam je najživotaschopnejšia fúzia s elektroakustikou, kde dochádza k styku individualizovaného výrazu a niektorých nových postupov, najmä spacializačných a ďalších. Ide tu o životaschopnú formu prejavu.
Čo sa týka umeleckej elektroakustickej hudby ide o akýsi úzky odborný záujem. Napomáha tomu aj fakt, že táto hudba sa vyučuje najmä na univerzitách a stáva sa akousi špecializovanou formou hudby.
Ak túto hudbu prezentujeme na verejnosti, časť skladateľov si osvojuje zásady hudby inštrumentálnej: to znamená, že stavia dielo na vnútornom a dramatickom konflikte. Výrazovými prostriedkami to ešte intenzifikuje. Pre poslucháčsku oblasť sa táto hudba stáva emočne náročnou. Druhým faktorom je väzba na technické médium, ktoré sa veľmi dynamicky vyvíja. Skladatelia sa nestačia adaptovať na nové prostriedky. Nemajú od nich odstup.
Tvorba elektroakustickej hudby je najmä o farbe. Kompozície sa začínajú podobať jedna druhej, lebo si skladatelia nestačia vybudovať individuálny odstup. Ďalším problémom súčasnej poslucháčskej obce je očakávanie väčšej vitalizácie a harmonizácie. Vyzerá to tak, akoby mala elektroakustická hudba súčasnosti poklesnúť z umeleckej sféry do estetickej. Totiž dnes nikto neočakáva, že hudba bude niečo riešiť a bude predkladať dramatické príbehy.
Elektroakustická hudba by mohla viac štruktúrovane pracovať s otvoreným dielom. Veľká časť tejto hudby je akousi experimentálnou hudbou, ktorá si skúša nové výrazové prostriedky. Len málokedy z nej cítiť silnú koncepciu, osobnú motiváciu, ťažný nápad. Nápad, ktorý by sa odrazil v celkovej gestike a dával skladbe koncepciu.
Zásadný problém sa ukazuje v tom, že množstvo skladateľov nemá prax a skúsenosť s hudobným nástrojom. Ide o to, že majú minimálnu skúsenosť napríklad so sláčikovými, alebo dychovými nástrojmi, alebo komponovaním pre pohyb či tanec. Takáto skúsenosť dáva autorovi prirodzený pulz a cit pre antropologické gesto a určitú prirodzenú temporaritu.”29 (2011)

Michal KOŠUT (skladateľ, pedagóg, Česko)
„Na elektroakustickej hudbe mi chýba presne to, čo na ne-elektroakustickej kompozícii. Súčasná hudba sa stáva formálnou. To znamená, že sa zdôrazňuje vonkajšia forma a to konkrétne spôsob práce, spôsob výberu materiálu aj softvéru, na ktorom je tento materiál spracovaný. Myslím že absentuje obsah. Vyzerá to tak, že táto hudba prestáva reflektovať poslucháča. Mám na mysli vzdelaného poslucháča, ktorý má záujem o nekomerčnú hudbu. Obávam sa, že väčšina súčasnej hudby neoslovuje.”30 (2011)

Juraj ĎURIŠ (zvukový dizajnér, skladateľ, dramaturg, Slovensko)
Vždy som si predstavoval pod pojmom hudba niečo zvláštne, čo uctieva vyšší princíp – úctu k autorite. Chýba mi poctivosť prístupu, výdrž hľadať a experimentovať. Sprevádza nás neuveriteľná povrchnosť a skrývanie sa za oponu zvukovej štruktúry. Toto má byť cieľom?
Chýbajú mi obsahy a s tým spojené „obrazy”. Elektroakustická hudba nám dovoľuje odhaliť oponu abstrakcie a tvoriť imagináciu. Dovoľuje nám stavať iné svety. Je tu predsa neuveriteľná možnosť expresie nových technológií. Homo sapiens má zvláštny dar; dar sebareflexie a tu vzniká priestor na príbehy.
Kvantová fyzika hovorí: ak sa nedívaš, existujú len vlny (oceán) možností, ak sa dívaš (na objekt), existujú len častice skúseností. Vznikajú nové obrazy – odtlačok ľudskej mysle skladateľa. Toto rozvinutie nám dovoľuje sonicART a elektroakustická hudba.

”20 Záznam besedy s Olivierom Messiaenom … In: Slovenská hudba 1993/1, s. 7-8.
”21 Z rozhovoru so Zuzanou Martinákovou, Ex Tempore, marec 1995, Rádio Devín Slovenský rozhlas (archív SRo).
”22 ĎURIŠ – GODÁR: Tri stretnutia. Rozhovor s Mirom Bázlikom. In: Slovenská hudba 1996, č. 1-2, str. 215.
”23 Z rozhovoru s autorom, Praha Musica Nova 2002 (archív autora).
”24 Z rozhovoru s autorom, Praha, Musica Nova 2002 (archív autora).
”25 Z rozhovoru s autorom, Bratislava A4, október 2005 (archív autora).
”26 Z rozhovoru s autorom, Praha, Musica Nova 2011 (archív autora).
”27 Z rozhovoru s autorom, Praha, Musica Nova 2011 (archív autora).
”28 Z rozhovoru s autorom, Praha, Musica Nova 2011 (archív autora).
”29 Z rozhovoru s autorom, Praha, Musica Nova 2011 (archív autora).
”30 Z rozhovoru s autorom, Praha, Musica Nova 2011 (archív autora).