Home » :: ALL :: » Na ceste k UMENIU ZVUKU sonicART | Prológ
sonicART

Download (PDF, 231KB) |

  • Prológ |

Iľja Zeljenka

„Človek ruší staré režimy, aby ich nahradil novými, vyhovujúcejšími jeho zdokonaľujúcej sa predstave, založenej na hlbšom poznaní. Pod režimom hudby rozumejme súbor zákonitostí, podľa ktorých skladateľ množstvo amorfných akustických úkazov organizuje do súladu, ktorému hovoríme skladba. Súhrnne možno povedať, že hudba XX. storočia cieľavedome rozleptáva režim predchádzajúceho obdobia ako strnulý. Zásadný obrat v režime hudby značil tzv. dodekafonický systém organizácie hudobného materiálu, lebo zlikvidoval súbor zákonov tonálnej stavby. Tonalita však tvorila do tej doby chrbticu hudby. V snahe nahradiť tak významnú zložku skladby, komponisti začali horúčkovito hľadať. Zdá sa, že dodnes nie je otázka nového režimu vyriešená. Tonálne cítenie bolo základom hudby tak dlhé obdobie, že sa stačilo vžiť ako prirodzený dorozumievací kód medzi autorom a poslucháčom. Poslucháč XX. storočia, postavený za relatívne krátky čas pred toľko nových úkazov je preto ukrátený o zdá sa veľmi podstatnú vec, o dorozumenie. Zdá sa, že v poslednej dobe skladatelia, cítiac tento rozpor, odkláňajú sa od laboratórneho bádania a obracajú sa k poslucháčovi.

Elektronická hudba vznikla z potreby uplatniť hlbšie poznania z oblasti akustiky. Kým spočiatku bola v zajatí snahy o laboratórnu presnosť, ktorú elektronické štúdio ponúka v maximálnej miere, dnes sa posúva skôr do sféry voľného, intuitívneho narábania so zvukmi, ktoré boli vďaka laboratórnemu obdobiu objavené. Myslím si, že hranica medzi uvedomelým a neuvedomelým v umení sa dostáva opäť do rovnováhy, čo je snáď dobrou prognózou pre režim dnešnej hudby. Ale ako v umení vždy bolo, rozhodujúci je čas, ktorý je prirodzeným filtrom.”1 (1969)

Ivan Parík

„Mňa fascinuje vždy istý vnútorný vzťah medzi elektroakustickou hudbou a hudbou tradičnou. Ono totiž v oblasti elektroakustickej hudby sa človek pohybuje v novom zvukovom priestore, ale ten zvukový priestor nie je vonkoncom vzdialený vývojovej kontinuite našej hudby a preto veľmi rád tvrdím: “Niet nehudobných zvukov, sú len hudobné alebo nehudobné súvislosti.”2 (1995)

Ladislav Kupkovič

„Experiment? Nie som jazykovedec, ale myslím si, že je to vyskúšanie nejakých nových prostriedkov. Človek stále niečo nové skúša. Pre nás kultúrnych pracovníkov, ak sa môžeme my komponisti tak volať, je dôležitá istá rovnováha medzi tým, čo nám tradícia dala, dedičstvom celej našej kultúry a získavaním a vyskúšavaním niečoho nového. Nové – to je experiment. Najprv bolo štúdio pre elektronickú hudbu v Kolíne nad Rýnom v Nemecku, ďalšie v Benátkach, vo Varšave. Pomerne skoro sme mali toto jadro experimentu aj v Bratislave”3.
70te a 80te roky doniesli určité sklamanie z možnosti elektronickej hudby, ale predsa zostala časťou kultúry a pravdepodobne to aj tak zostane. Má svoje miesto v kultúre a aj si ho podrží.“4 (2005)

Juraj Ďuriš

„Pojem experiment sa u mňa spája so slovom hľadať. To hľadanie je hlavné pre vedu a skutočné umenie. Len tí, čo hľadajú, vedia sa posunúť niekam vpred. Je dôležité, aby každý experiment mal svoj jasný cieľ. Aj napriek tomu, že nám nie všetko vychádza vždy podľa našich predstáv. A to olympijské: Vyššie, rýchlejšie, silnejšie, u nás v umení neplatí. Naučili sme sa rozpoznávať odkiaľ prichádzame a kde sú naše korene. Častokrát som v kontakte so zahraničnými umelcami. Väčšinou hovoria: “Netušili sme, aké hodnoty sa u vás skrývajú, aké muzikantstvo u vás existuje a aká hlboká tradícia. Klobúk dolu.”5 (2005)

“1 Ilja Zeljenka, z Bulletinu KONCERT ELEKTRONICKEJ HUDBY, Zväz slovenských skladateľov a Československý rozhlas v Bratislave, Abonentný cyklus koncertov pre členov klubu priateľov slovenskej hudby, Koncertná sieň Čs. rozhlasu 9. decembra 1969. (Dramaturgia koncertu – Úvodné slovo: Peter Kolman, Roman Berger: Elégia in memoriam Ján Rúčka, Peter Kolman: D 68, Ivan Parík: Hommage to William Croft, Jozef Malovec: Tmel.)
“2 Z rozhovoru Ivana Paríka so Zuzanou Martinákovou, Ex Tempore, marec 1995, Rádio Devín, SRo (z archívu SRo).
“3 Experimentálne štúdio bolo založené v roku 1965. Počas svojej existencie významne prispievalo k reprezentácii slovenskej kultúry. O jeho umeleckej úrovni svedčí množstvo ocenení, získaných na medzinárodných súťažiach, v ktorých obstálo v svetovej konkurencii. Experimentálne štúdio ovplyvnilo i technológiu tvorby rozhlasových nahrávok, intermediálneho umenia a filmu. Využívalo nové výrazotvorné prostriedky v oblasti stereofónie a priestorového zvuku (pozn. autora).
“4 Z rozhovoru Ladislava Kupkoviča s Martinou Koreňovou, Ex Tempore – 40 rokov Experimentálneho štúdia SRo, máj 2005, Rádio Devín, SRo (z archívu SRo).
“5 Z rozhovoru autora s Martinou Koreňovou, Ex Tempore 40 rokov Experimentálneho štúdia SRo, máj 2005, Rádio Devín, SRo (z archívu SRo).

– Juraj ĎURIŠ –