Na ceste k UMENIU ZVUKU | sonicART

sonicART
sonicART

LINKY:

Na ceste k UMENIU ZVUKU sonicART | Prológ

Na ceste k UMENIU ZVUKU sonicART | Umenie zvuku

Na ceste k UMENIU ZVUKU sonicART | Umenie hluku

Na ceste k UMENIU ZVUKU sonicART | sonicART

Na ceste k UMENIU ZVUKU sonicART | Diskusia

Na ceste k UMENIU ZVUKU sonicART | sonicART

  • sonicART |
  • sonicART a hudba |
  • Film a video |
  • Rozhlas |
  • Hľadanie definície sonicARTu |

sonicART

Týmto termínom pomenúvam umeleckú formu, v ktorej je dominantný zvuk. Ide o umenie, ktoré vychádza z hudobného umenia, výtvarného umenia a intermediálneho umenia súčasnosti.”13
Je jednoduchšie hovoriť o tom, čo umenie zvuku (sonicART) nie je, ako o tom, čo ním je. Dochádza tu k prekrývaniu či rozšíreniu hudby na umenie zvuku, aj keď umenie zvuku používa veľa spoločných zvukových nástrojov s hudbou. Neexistuje zatiaľ komplexná definícia, ktorá by presne popisovala umenie zvuku. Príčinou ťažkostí s jej vymedzovaním je veľmi široká škála foriem, ktorými sa vyjadruje, od hudby cez programovanie až po výtvarné umenie. Toto umenie nájdeme tak v galériách ako i na koncertoch vážnej hudby.

sonicART a hudba

V inštrumentálnom priblížení sú zvukové objekty – noty – typické krátkym trvaním a fixnou zvukovou farbou. Organizujú sa do väčších štruktúr prostredníctvom média zaužívanej notácie – partitúry.”14
Elektroakustická hudba, musique concrète, akuzmatická hudba však používajú svoj technický jazyk na pomenovanie sónických objektov, ich kategorizáciu a kreovanie. Toto technické médium podporujú aj štúdiové technológie, ktoré už nemajú nevyhnutný vzťah k zaužívanej notácii.
Súčasné zvukové technológie nám poskytujú neobmedzený priestor pre transformácie zvuku, čím pomáhajú konštruovať ľubovoľnú architektúru sónických (zvukových) objektov, ako základných prvkov umeleckých realizácií. Tieto procesy sú bezproblémové aj v prípade používania zaužívanej notácie.”15
Umenie zvuku (sonicART) má svoje historické korene v akademickej tradícii elektroakustickej (elektronickej) hudby. Až donedávna boli tvorivé podnety tohoto žánru sústredené vo veľkých centrách, akými boli rozhlasové a televízne štúdiá, či univerzity. Dôvodom bola vysoká cena požívaných technologických zariadení a ich unikátnosť. V období 50-tych a 60-tych rokov sa objavuje elektroakustická hudba ako študijná disciplína a odbor aj na pôde univerzitného vzdelávania. V súvislosti s tým sa tu začína prirodzene rozvíjať aj teória tejto novej hudby. Študenti a praktici boli vo väčšine prípadov absolventmi štúdia tradičných hudobných odborov. Neskôr s rastúcou dostupnosťou ceny technológií sa dostávajú tieto kompozičné nástroje aj do domácich podmienok. Presadzuje sa tento druh tvorby aj na rockovej či popovej scéne, na ktorej hudobníci len v obmedzenej miere rešpektujú akademické hudobné tradície. Oba prúdy tak koexistovali súbežne a postupne dochádzalo k ich konvergencii a tvorbe jedného „umenia”.
Termín zvukové umenie znamená v rôznych kontextoch rôzne veci. Sónické umenie – umenie zvuku je novým odborom, ktorý sa postupne definuje sám. V súčasnosti hovoríme o hudbe, zvukovej kompozícii, zvukovej inštalácii, performancii, ambientnej hudbe, radioARTe, zvukovom dizajne pre video, film, multimédiách i o akuzmatickej hudbe. Skúmajú sa, zdokonaľujú, hľadajú sa nové kontexty tejto čoraz významnejšej umeleckej formy. Otvára sa nový priestor výskumu a výuky v oblasti potenciálu výrazových prostriedkov expresie nových zvukových technológií.

Film a video

Význam zvukového dizajnu vo filmoch a televízii v posledných rokoch neustále rastie. Dôvodov je celý rad, napr. rastúca zložitosť a vyššie výkony zvukových systémov kín so sofistikovanejšími systémami priestorového zvuku, nový dopyt spotrebiteľov po vyššej kvalite zvuku, ktorá by mala sprostredkovať prirodzený a kvalitnejší pocit či zážitok z produkcie a pod. Úlohou zvukového dizajnéra vo filme je prevziať zodpovednosť za rozsiahle a často nedostatočne pripravené časti príbehu, jeho nálady a vôbec emočného obsahu filmu. Je naozaj úlohou zvukového dizajnéra posilniť výsledný vnem?
V skutočnosti práve zvukový dizajnér musí byť ponorený do príbehu, postáv a prostredia filmu. Aj vďaka jeho prispeniu sú diváci uvádzaní na cestu príbehu, ktorý vnímajú ako autentický, a ktorý je ľudskou metaforou aj jeho životných skúseností. S využitím všetkých nástrojov hudby, psychológie, akustiky, princípov drámy a umenia inštrumentácie vstupuje zvukový dizajnér do hry správnym výberom zvuku v správnom okamihu, aby vyvažoval estetické a technické možnosti filmu súčasne.
To naznačuje, že úloha zvukového dizajnéra sa posunula z niekdajšej periférie do centra filmových realizácií. Kvalitný zvukový dizajn posilňuje kontrast vizuálnych prvkov a perspektív a pridáva tiež prvky, ktoré v skutočnosti vôbec neexistujú a pritom sa jeho kompetencie často považujú len za post-produkciu!

Rozhlas

Zvuk dizajnovaný pôvodne pre špeciálne rozhlasové vysielanie sa označoval ako radiophonics. Dnes sa týmto pojmom pomenúva už širšia paleta zvukových realizácií. Termín radiophonics sa prekrýva s akuzmatikou,”16 ktorá je kombinovaná s dialógom (rozhlasová hra) a zvukovou transformáciou – zvukovým dizajnom. V roku 1958 zriadilo BBC v Londýne pracovisko Radiophonic Workshop. Vznikali tu práce, ktoré presahovali rámec vysielania rozhlasovej tvorby, elektroakustické diela v spojení s textom. Vytvorenie štúdia Radiophonic Workshop BBC do značnej miery ovplyvnilo vnímanie novej zvukovosti v masovom meradle. Podobné pracovisko s takýmto zameraním čoskoro vzniklo aj v Bratislave v roku 1965 – Experimentálne štúdio Československého rozhlasu. Vznikala tu experimentálna elektroakustická hudba a zvukový dizajn pre slovesnú dramatickú tvorbu. Okrem spomínaného zvukového dizajnu sa tu dodnes realizuje rad významných diel slovenskej hudobnej a slovesnej experimentálnej tvorby.”17
Tradičné hudobné disciplíny vnímajú zvukové umenie (sonicART) neraz ako hrozbu. Aby sme to mohli pochopiť, treba si uvedomiť, aký majú vzájomný vzťah rôzne formy hudobného umenia. Za tradičné umenie považujeme maliarstvo, prípadne sochárstvo. Hudba i výtvarné umenie súčasnosti si uplatňujú nárok na využívanie umenia zvuku. Na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia sa objavili nové prvky umeleckých konštrukcií, ako napr. objekty. Postupne sa začalo definovať konceptuálne umenie. Staršie formy umenia sa vyčerpávajú a strácajú schopnosť rozvoja a objavovania nového. Životaschopnosť umenia zvuku už preveril čas. Môžeme s ľahkosťou tvrdiť, že umenie zvuku (sonicART) ako nová umelecká forma ešte nie je vyčerpaná a je schopná pokračovať v experimentovaní a hľadaní nového. V tomto kontexte sa ukazuje pojem hudba ako menej flexibilný, pretože nedokáže naďalej popisovať celý priestor umenia zvuku.

Hľadanie definície sonicARTu

Umenie zvuku (sonicART) je novou formou umenia. Skôr by sme však mali hovoriť v množnom čísle, teda o formách umenia zvuku. Umenie zvuku zahŕňa širokú škálu aktivít, možno ešte širšiu, než iné umelecké formy. Pre mnohých zvukových umelcov, skladateľov je zvuk hlavným prostriedkom a nositeľom hudobných štruktúr, harmónie. Pre iných tvorcov, napríklad filmárov je zase zvuk len doplnkom ich tvorby a má v nej len podpornú úlohu. Časy sa však menia. Zvuk je životaschopným, vie existovať samostatne ako autonómny tvorivý materiál. Dnes smelo siaha po rovnocennej pozícii v rámci autonómneho diela.

Hľadanie definície novoprichádzajúcej formy – sonicARTu – nie je jednoduché z viacerých dôvodov:

  • forma tohto umenia je často nejasná, zrejmejšie sú predmety záujmu, ťažšie je už definovať hranice a ich prekrývanie s ďalšími už zavedenými formami
  • abstraktnosť formy a jej výklad býva často rozporuplný.

Nová forma vzniká často nenápadne, vyrastá ako súčasť väčšej formy (akejsi rodiny foriem). Po získaní vlastnej identity však žiada uznanie, ktoré jej prináleží. Rodič sa často zdráha nechať svojho potomka ísť svojou vlastnou cestou, stále si myslí, že ešte nie je dostatočne zrelý. Umenie zvuku (sonicART) zažíva všetky tieto problémy.

Ako zjavenie zapôsobilo vyhlásenie anglického skladateľa Trevora Wisharta:

„Elektroakustická hudba je mŕtva – nech žije sonic art!”18

Umenie zvuku (sonicART) je jednoducho potomkom vysoko špecializovanej hudobnej aktivity. Samo o sebe je toto tvrdenie už pravdou, no popisuje len časť celého príbehu. Umenie zvuku zahŕňa širokú škálu tvorivých aktivít, z ktorých mnohé nemajú absolútne nič spoločné s hudbou. Ale rovnako ako hudba, aj tieto aktivity sú určené pre publikum. V niektorých ohľadoch by bolo rozumné hovoriť iba o hudbe a jednoducho argumentovať tým, že všetka hudba je zvukovým umením. No akékoľvek zvukové umenie rozhodne ešte nie je hudbou!
Ak chceme definovať umenie zvuku všeobecne, je to problém. Ako môžeme napríklad rozlišovať medzi konvenčným umeleckým dielom, v ktorom sa pracuje so zvukom a sonicARTom, v rámci ktorého zvuk aktívne kreujeme? Skôr navrhujem, aby sme sa sústredili na definovanie centra nášho umeleckého záujmu. A pretože v ňom je zaangažovaných viacero rôznych odborov, zdá sa, že aj zvukové umenie má viacero centier. Je teda možné podať užitočný a jasný výklad sonicARTu?
Ide o obrovský rozsah a rozmanitosť umeleckej rodiny; od výtvarného umenia k performancii; od filmu až po interaktívne inštalácie; od poézie k soche a nezabudnime ani na hudbu. To všetko môže byť a je súčasťou multikultúrnej spoločnosti, akou je sonicART.”19

”13 Forma zápisu (sonicART) odráža môj spôsob uvažovania o fenoméne sonic art. Ide o jeden koncept chápania umenia zvuku, ktorého súčasťou je aj radioART pozri www.radioart.sk (2000 – 2011) – predchádzajúce stránky www.sonicart.sk. Ak v texte uvádzam vlastné myšlienky, vždy použijem formu sonicART.
”14 Hovorím o hudbe v zaužívanom zmysle.
”15 WISHART 1996, str. 7-8.
”16 Akuzmatika označuje zvláštnu formu projekcie zvuku bez kontaktu s vizuálnou podobou jeho zdroja.
”17 ČIERNA 2011, str. 110–130.
”18 WISHART 1996, str. 7–9 (preložil autor).
”19 GIBBS 2007, str. 9.

– Juraj ĎURIŠ –