LINKY:
Na ceste k UMENIU ZVUKU sonicART | Prológ
Na ceste k UMENIU ZVUKU sonicART | Umenie zvuku
Na ceste k UMENIU ZVUKU sonicART | Umenie hluku
Na ceste k UMENIU ZVUKU sonicART | sonicART
Na ceste k UMENIU ZVUKU sonicART | Diskusia
Na ceste k UMENIU ZVUKU sonicART | Umenie hluku
- Doba ne-elektrická |
- Manifest umenia hluku (L’ARTE DEI RUMORI) |
- Doba elektrická | Hľadanie zvukového objektu |
- Elektroakustická hudba |
- John Cage – Budúcnosť hudby: Credo (1937) |
Doba ne-elektrická
Snáď jeden z najvýznamnejších vynálezov v umení zvuku a jeho dizajnovania je počiatok využívania pomerne jednoduchých mechanických technológií. Jeho skutočný význam však nespočíva ani tak v technológiách ako v myšlienkach, ktoré tieto technológie so sebou automaticky priniesli.
Umenie hluku sa zapísalo do dejín vo forme manifestu (1913), v liste, ktorý napísal maliar Luigi Russolo svojmu priateľovi Francescovi Pratellovi. Russolo tu vyslovuje názor, že by nemali existovať žiadne rozdiely medzi zvukmi, ktoré sú výsostne inštrumentálne a tými, ktoré prichádzajú z ulice, z priemyslu či okolitého sveta.
Luigi Russolo naznačuje, že všetky tieto zdroje zvuku by mali byť začlenené do vytvárania novej hudobnej formy. Zaujímavé je, že nenavrhuje novú formu umenia, ktorá je založená na zvuku. Čo navrhuje, je jednoducho rozšírenie existujúcich postupov v oblasti hudby, čo je myšlienka, ktorej aktuálnosť trvá až do súčasnosti.
V roku 1913 však neboli vyvinuté technológie, ktoré by umožnili manipulácie s reálnymi zvukmi v hudobnom prevedení preto Luigi Russolo vytvoril sériu mechanických strojov, známych hlukových intonátorov – Intonarumori.
Neboli to teda technológie, ktoré otvorili nové tvorivé možnosti, ale vízia rozšírenia novej zvukovosti. Týmto počinom sa položil základ pre nové disciplíny akými sú umenie zvuku (sonicART) a zvukový dizajn (Sound design, Sónický dizajn).
Manifest umenia hluku (L’ARTE DEI RUMORI)
„… Za starých čias bol život tichý. V 19. storočí sa s vynálezom strojov narodil hluk. Dnes hluk triumfuje a zvrchovane vládne ľudským zmyslom. V 18. storočí by ľudské ucho nemohlo zniesť disonancie niektorých akordov, produkovaných dnešným moderným orchestrom, trojnásobným oproti orchestrom vtedajším. Ale naším ušiam, ktoré sú zvyknuté na moderný svet, tak bohatý na rozličné hluky, sa tieto disonancie nielen páčia, ale vyžadujú stále silnejšie akustické zážitky. Musíme sa vymaniť z úzkeho okruhu čistých hudobných zvukov a dobiť nekonečnú rozmanitosť hlukov zvukov …
Záver
Futuristickí hudobníci musia ustavične rozširovať a obohacovať pole zvuku. Naše zmysly to potrebujú.
Preto vyzývame mladých hudobníkov s nadaním a odvahou, aby pozorne načúvali všetkým hlukom, aby si mohli uvedomiť rozmanité rytmy, z ktorých sa skladajú, ich hlavný tón a ich vedľajšie tóny. Porovnaním rôznych zafarbení hlukov s hudobnými tónmi sa potom presvedčia, o koľko sú tieto hluky početnejšie ako čisté tóny.
Naša rastúca vnímavosť, ktorá si už získala futuristický zrak, bude potom mať aj futuristický sluch. Motory a stroje našich priemyselných miest môžu byť zrazu rozumne naladené, aby z každej továrne robili opojný orchester hlukov.
Predkladám tieto svoje názory, môj drahý Pratella, Vášmu futuristickému géniovi a vyzývam Vás, aby ste o nich so mnou diskutovali. Nie som profesionálny hudobník; nemám preto žiadne akustické predsudky a nezložil som tiež nič, čo by som musel hájiť. Som futuristický maliar, ktorý premieta do umenia, ktoré študoval, svoju túžbu obrodiť všetky veci. Pretože som odvážnejší ako môže byť profesionálny hudobník, zabúdam na svoju zdanlivú nepríslušnosť a v presvedčení, že odvaha robí všetky veci zákonitými a všetky veci možnými, napadla mi idea veľkej obrody hudby Umením hluku. Miláno 11. marca 1913, Luigi Russolo”10
Doba elektrická | Hľadanie zvukového objektu
Prichádza nielen nová skúsenosť so zvukom, ale i s jeho vnímaním. Disonancia sa stáva bežným akustickým javom. Problém je v hľadaní nového hudobného poriadku. Kde sú kódy tvorivosti a kde sú základné princípy ľudského prejavu v hudbe?
Seriózny zvukový dizajn a s ním spojené umenie zvuku (sonicART) trpezlivo čakali na príchod flexibilného pamäťového zariadenia, ktoré by dokázalo zvuk uchopiť, uložiť, zapamätať a neskôr opätovne prehrať. Tieto možnosti sú skvelou príležitosťou na definovanie zvukového objektu ako základného kameňa umenia zvuku.11
Elektroakustická hudba
Skladatelia boli fascinovaní novými zvukovými možnosťami, aké ponúkali najrôznejšie manipulácie so zvukom. Niektorí hudobníci sa zamerali len na čistú prácu s konkrétnym zvukom, ako napr. Pierre Schaeffer, ktorý experimentoval s montážou zvukových elementov do výsledných nových foriem. Pierre Schaeffer bol skladateľom, filozofom, inžinierom, umelcom, ktorý konal a myslel inak ako ostatní, pionier nového pokusu o definovanie objektového chápania kompozície ako procesu novej hudby. Bol to odvážny vynálezca novej zvukovosti, experimentoval s využívaním gramofónu, nepoužíval ho ako zariadenie na prehrávanie umelohmotných platní, ale ako zvukový zdroj – generátor už zaznamenanej hudby. Experimentoval aj so zvukovou slučkou (dnes tomu hovoríme loop) ako zvukovým objektom. Pre určité skupiny súčasných umelcov je starým otcom elektroniky.
Spolu so svojimi spolupracovníkmi je Pierre Schaeffer zakladateľom nových pojmov, akými sú Musique concrète, akuzmatická hudba, Kino pre uši …
Okrem magnetofónov sa v tejto dobe konštruujú unikátne zvukové zariadenia, ktoré sú predchodcami dnešného virtuálneho sveta digitálnych syntezátorov. Elektronický zvuk vzniká komplexnou syntézou a manipuláciou zvukov. Tento smer novej hudby sa najviac rozvíja v Nemecku v štúdiu v Kolíne. Karlheinz Stockhausen tiež používa vo svojich kompozíciách zvukovosť syntézy elektronického zvuku.
Jednou z najvýznamnejších postáv umenia zvuku je však John Cage. Jeho dielo sa vinie cestami rôznych médií súčasne. V roku 1986 dostal v Kalifornii zvláštnu cenu – Doctor of All the Arts.
John Cage – Budúcnosť hudby: Credo (1937)
„… Ak má slovo „hudba“ zostať posvätným a vyhradeným pre nástroje 18. a 19. storočia, môžeme ho nahradiť zmysluplnejším pojmom: Organizácia zvukov …
… Zvláštnou výsadou elektrických nástrojov bude úplné ovládnutie spektra tónu (na rozdiel od ruchov) a poskytnutie tónov ľubovoľnej frekvencie, amplitúdy a trvania …
… AK V MINULOSTI EXISTOVAL PROTIKLAD MEDZI DISONANCIOU A KONSONANCIOU, V BLÍZKEJ BUDÚCNOSTI BUDE MEDZI HLUKOM A TAKZVANÝMI HUDOBNÝMI ZVUKMI. SÚČASNÉ METÓDY PÍSANIA HUDBY, PREDOVŠETKÝM TIE, KTORÉ PRACUJÚ S HARMÓNIOU A JEJ VZŤAHOM KU KONKRÉTNYM POSTUPOM V ZVUKOVOM POLI, SA STANÚ PRE SKLADATEĽA ODŤAŽITÝMI, KEĎŽE BUDE POSTAVENÝ PRED CELÉ ZVUKOVÉ POLE …
… Kým sa tak stane, bude potrebné zriaďovať centrá experimentálnej hudby. Budú v nich nové materiály, oscilátory, generátory, prístroje k zosilneniu tichých zvukov, filmové fonografy … Vzniká tak nová organizácia zvukov pre mimohudobné účely (divadlo, tanec, rozhlas, film) …
VERÍM, ŽE POUŽÍVANIE HLUKOV
NA TVORBU HUDBY
JE PRINCÍPOM ORGANIZÁCIE ALEBO SCHOPNOSŤOU ČLOVEKA MYSLIEŤ” 12
”10 MAFFINA 1978 (preložil autor).
”11 Technológia magnetického záznamu sa v tej dobe tak zdokonalila, že dochádza ku konštrukcii prvých modelov magnetofónov. Dokonalým nástrojom bol až magnetofón, ktorý mal svoju verejnú premiéru na Berlínskom veľtrhu rozhlasu v roku 1935. Táto forma pamäte – magnetického záznamu sa používala až do konca 20. storočia, kedy ho zatienil digitálny záznam.
”12 CAGE 1961 (preložil autor s pomocou prekladu Beaty Havelskej, 1992)
– Juraj ĎURIŠ –
