Para – Železnica – Symfónia energií
Bonsai: zvuková miniatúra – sonicART
maximálna dĺžka: 240 sekúnd (4 min.)
minimálna dĺžka: —
formát: stereo (wav, aif)
limit (uzávierka): 20. november 2013 (koncert 5. december 2013 see more… )
adresa: exs.studio@gmail.com, EXS VŠMU BRATISLAVA
print or download text: Bonsai_vyzva
Tvorcovia Bonsaiov projektujú na malej ploche (max. 240 sekúnd) vo vycizelovanej podobe mnohoraké a často ešte nevyskúšané postupy pri práci s originálom, jeho odtlačkom v rozvinutí nového. Počas realizácie zbierajte aj fotodokumentáciu pre katalóg. Táto výzva je adresovaná sónickým artistom bez obmedzenia. Komisia selektuje výber pre katalóg a koncert.
Keby sme počítali, koľko bolo v histórii sveta závažných objavov, vynálezov, či – nazvyme to “precitnutí v poznaní”? Keď si predstavíme, koľko týchto precitnutí nás ešte čaká, až človeka zamrazí. Sotva by sme uverili, že v celej histórii ľudstva sa až do 18. storočia nikto nepozastavil nad tým, že keď sa varí polievka, nadskakuje pokrievka. Vďaka vynálezom mohol sa uzavrieť kotol a regulovať jeho výpust tak, aby para robila presne to, čo konštruktér chce. Ľudskou posadnutosťou je zväzovať živly, sputnávať prírodu a smerovať ju žiadanou cestou.
Dnes železnicu vnímame ako bežnú súčasť nášho života. Využívame ju na presun za našimi blízkymi, za prácou, či na výlety. Atmosféra železnice je pre nás normálnou skúsenosťou, ktorú často vnímame len ako nevyhnutnú potrebu, ako prostriedok na dosiahnutie nášho cieľa. Málokto však poprie, že vlaková doprava má svoju špecifickú atmosféru, úplne odlišnú od iných druhov presúvania sa v priestore. Zažívame rôzne prostredia, rôzne atmosféry, v ktorých sa ocitáme. Vstupná hala s babylonom rečových prejavov, nástupište s pišťaním bŕzd a staničným rozhlasom, vlak so svojim nekonečným tu-dut – tu-dut – tu-dut, kupé v tichu samoty, či v pokojnom rozhovore s neznámym, alebo náruživej debate, WC so zvukmi fungujúcich, alebo nefungujúcih aov, hlasná hudba v slúchadlách spolucestujúceho, telefonáty, ktoré si chtiac-nechtiac vypočujeme…
Železnica je miesto mnohorakých križovatiek strojov, ľudí, osudov – rôznych energií. Miesto, ktoré nikdy skutočne nespí. Aj keď všetok pohyb v noci ustane, stále ešte môžeme počuť vrnenie káblov vysokého napätia.
Spútaná para dala v historicky super-rýchlom čase vzniknúť sérii vynálezov, ktoré zmenili svet na nepoznanie. Pochopenie jedného fyzikálneho zákona spustilo reťaz vynálezov v oblasti mechaniky a nevídaný rozmach syntetického myslenia. V rámci jedného storočia boli položené základy takmer všetkých dôležitých výdobytkov, ktoré potom 20. storočie kombinovalo, vylepšovalo, zmenšovalo, zrýchlovalo, zjednodušovalo a zefektívňovalo. Na rozdiel od kolesa, ktorého princíp je dodnes absolútnym základom nesmierneho množstva systémov, para dnes ani zďaleka nezastáva taký uctievaný post, ako pred 100 rokmi. Nájdeme ju síce v kávovaroch, žehličkách a takisto v atómových elektrárňach, ale časy, keď tvorila základný princíp väčšiny aických strojov, sú preč. Napriek tomu princípy, ktorým nás naučila, sa sa transformovali do oveľa sofistikovanejších a komplexnejších a je len jasné, že bez pary by tu dnes nebol ani I-PHONE.